Riafanie, odstraňovanie toboliek, semiačok
Postup ručného spracovania ľanu priadneho a konope je podobný. Po vysušení sa ľan riafe /mláti/, pritom sa tobôlky so semenami oddelia od stoniek. Štefan Repčok v knihe Tradičná Kokavská svadba opisuje odstraňovanie semiačok: „Po vysušení konope, čo trvalo niekoľko dní, odvážali domov na odsemeňovanie. Toto sa volalo mlátenie konopí. Konope sa mlátilo na starom kolese z voza, ktoré sa položilo na podstavec do vodorovnej polohy. Ženy brali za hrsť konopného stonku a časťou, kde bolo semeno, mlátili po kolese. Pod tým bola prestretá plachta, na ktorú konopné semeno vypadávalo“.
Pri spracovaní ľanu sa na odstraňovanie v minulosti častejšie používal železný hrebeň, ktorý bol upevnený na drevenej lavici a cez ktorý sa stonky ťahali za účelom uvoľnenia toboliek so semenami. Tobolky padali na pripravenú plachtu, v tobolkách boli semiačka /8 -10 ks/ a tieto sa po vybúchaní a vyfúkaní používali na ďalší rok, na novú sejbu. Práve tento spôsob odstraňovania tobôlok od stonky používam pri mojom spracovaní ľanu a v našej oblasti sa tomuto procesu hovorilo riafanie ľanu.
Rosenie a močenie ľanu
P. Repčok v knihe Tradičná Kokavská svadba opisuje rosenie a močenie konope „Vytrhané stonky konopí sa následne prestierali na pokosené lúky za účelom rosenia. Tieto stonky sa sušili po dobu 14 dní. Po vysušení sa pozberali a poviazali do menších snopkov. Odviezli sa k močidlám, kde sa do stojatej vody uložili. Každý rad na vrchu bol preložený doskou, na ktorú sa nakládli kamene, aby konope bolo zaťažené a ponorené pod stojatou vodou v močidle. Močenie konopného stonku trvalo 14 dní. Dĺžku močenia ovplyvňovala aj teplota vody. Ak bola teplá, bolo máčanie kratšie, ak chladnejšia, trvalo dlhšie.“
Ľanové vlákno sa nachádza vo vnútri stebla a preto potrebujeme odstrániť vrchný obal stebla. Ja som to robila niekoľko rokov rosením. Po oriafaní som ľan rozložila po pokosenej lúke a nechala som ho postupne uhnívať pomocou prirodzenej vlhkosti vzduchu. Keďže mne tento proces vychádzal v strede leta a bolo málo vlahy, ľan som musela aj rosiť vodou z kupy aby došlo k narušeniu pevnosti vrchného obalu – pazderia.
V roku 2019 v rámci projektu revitalizácie tradičného tkáčstva som proces rosenia nahradila močením. Z finančnou podporou Fondu pre podporu umenia som vybudovala močidlo. Močidlo som vybudovala podľa opisu a náčrtu, ktorý som našla v knihe Štefana Repčoka Tradičná Kokavská svadba. Máčanie je proces uvoľňovania vlákien zo zvyšku rastliny, k uvoľneniu dochádza bakteriálnym procesom. Máčanie ľanu som robila ponorením vo vode, aby rastliny neplávali na hladine, som ich zaťažila dlhými kusmi dreva. V závislosti od teploty proces môže trvať niekoľko dní až 2 týždne. Máčanie sa môže vykonávať buď v stojatej vode alebo v pomaly tečúcej vode. Moje močidlo sa nachádza v blízkosti potôčka a je vykopané pod úroveň hladiny vody v potôčku a voda ním preteká. Ak sa vykonáva močenie v stojatej vode, voda musí byť po určitom čase vymenená, aby sa vlákna nezačali rozpadávať. Po dokončení máčania sa musia rastliny opláchnuť, aby sa bakteriálny proces zastavil. Nechajú sa vysušiť a môže sa prejsť na trepanie ľanu.