Kríženie dvoch sústav nití
Pri tkaní dochádza ku kríženiu osnovných nití a materiálu, ktorý zatkávame. Rôznorodosť hotových utkaných výrobkov je tvorený osnovou, materiálom ktorý zatkávame, zložitosťou tkáčskeho stavu (počet niteľníc), technikou tkania (väzby) a v neposlednej rade kreativitou a šikovnosťou tkáčky.
V regióne Malohont, podľa mojich dostupných informácii, sa na tkanie používali krosná (tkáčsky stav) s doma niteľnicami. Na krosnách sa tkala plátnová väzba a vzorovanie vo výrobkoch sa vytváralo zatkávaním farebného materiálu v útku, čím vznikali jednoduché vzory. Neskôr sa do plátnovej väzby vytkávali zložitejšie vzory pomocou doštičky, ktorá narúšala pravidelnosť plátnovej väzby.
Preberanie
Štefan Repčok v knihe Tradičná Kokavská svadba opisuje techniku tkania: “Pri tkaní uterákov pre mladé dievčatá bolo tkanie zložitejšie a náročné aj na čas. Táto technika tkania sa volala preberanie. Pri preberaní pred brdom sa za hrubšou ihlou preberaním osnovných nití vtiahla hrubšia niť. Osnovné nite sa preberali tak, že štyri páry, t. j. osem nití sa dalo nad ihlu a ďalších osem nití pod ihlu. Takto sa pokračovalo po celej šírke osnovy. Pretiahnutá niť sa chytila na dvoch koncoch a zdvihnutím došlo k miernemu rozdeleniu osnovy za niteľnicami, kde sa do otvoru vtiahol hrubší špagát. Potom sa preberali nite osnovy opačne a znova sa vložil za niteľnice ďalší špagát. S pomocou špagátu sa za niteľnice zasunula medzi osnovu doštička široká 12 – 15 cm a dlhá 1 m. Postavením doštičky kanton, čo robila pomocníčka, došlo k rozdvojeniu osnovy bez pomoci niteľníc. Cez otvor sa pretiahla červená niť do útku a pritkala sa bidlom. Za tým nasledovalo normálne zívnutie niteľnicami a zatkanie farebnej nite. Potom znova nasledovalo zívnutie pomocou doštičky a zatkanie farebnej nite. Takto sa postupovalo dovtedy, až bolo do útku zatkané osem nití farebných a osem bielych. Tým vznikla vzorka z pravidelných kociek.”
Po nadobudnutí určitej zručnosti v tkaní som prešla na tkanie prestieraní a obrusov. Tkám na dvojniteľnicových krosnách v osnove plátnovú väzbu, do plátnovej väzby vytkávam vzory technikou preberania. Moja mama túto techniku tkania volala tkanie na doštičke, súviselo to s doštičkou, ktorá sa vkladala za niteľnice. Doštička slúžila na vytváranie zivy a nahrádzala funkciu niteľníc. Pri načítavaní vzoru pred brdom ja nepoužívam ihlu a hrubú niť, ako je opisované v knihe Tradičná Kokavská svadba. Mám vyrobenú doštičku, ktorá je z jednej strany špicatá a nahrádza ihlu pre načítanie vzoru pred brdom. Po načítaní vzoru pred brdom, postavením doštičky kanton sa vytvorí ziva, ktorá je viditeľná aj za niteľnicami. Do zivy za niteľnice sa vloží doštička a tá nahrádza niteľnice v každom druhom riadku. Tento postup tkania na doštičke / preberanie treba vidieť. Tu naozaj platí staré pravidlo „raz vidieť je viacej, ako sto krát počuť alebo čítať“. Toto mám odskúšané aj na základe vlastných skúsenosti lektorky kurzov. Účastníci kurzov po odskúšaní techniky uznajú, že je to zo začiatku náročné, ale po získaní zručnosti je vytkávanie vzorov technikov preberania v konečnom dôsledku rýchlejšie ako vyšívanie. Čo je výhodou ale aj identifikačným prvkom pri vytkanom vzore, keď ho porovnáme so vzorom vyšívaným je rubová strana výrobku. Pri tkaných výrobkoch je vzor vytváraný aj na jeho rubovej strane.